Upozornění: Krátké zprávy nemusí vždy vyjadřovat postoje a stanoviska LEX.
Jedná se povětšinou pouze o krátké zprávy z médií, internetu a jiných zdrojů, na které chceme upozornit.
Centrum transatlantických vztahů vysoké školy CEVRO Institut (PCTR) uspořádalo 11. února ve spolupráci se sdružením LEX – sdružení na ochranu práv majitelů zbraní mezinárodní konferenci nazvanou „Terorismus a vlastnictví ručních zbraní: Návrh EU, izraelská zkušenost a česká pozice“.
A znovu se to ukázalo na mezinárodní konferenci pod názvem Terorismus a vlastnictví ručních zbraní, která proběhla pod záštitou CEVRO Institutu v Praze. Mezi pozvanými hosty byl, mimo jiné, i známý izraelský expert na bezpečnost a boj proti terorismu Itay Gil. Bylo tak možno porovnat teze EU, která hodlá výrazně omezit právo občanů na držení zbraní, s reálnými podmínkami latentního terorismu, s dobře vyzkoušenou praxí v židovském státu.
Minulý týždeň sa v Bruseli konalo stretnutie politickej frakcie ECR s odborníkmi, ktoré zorganizovala spravodajkyňa Vicky Ford. Zúčastnili sa ho zástupcovia viacerých organizácií zastupujúcich poľovníkov, športových strelcov, ako aj hráčov airsoftu (napr. aj z Belgicka, Bulharska, Dánska, Fínska, Chorvátska, Nemecka), ako aj jedna celoeurópska organizácia. Odborníci sa zhodli, že navrhované zmeny smernice by mali na legálnych držiteľov zbraní mnohé negatívne dopady, pričom ich prínos k bezpečnosti a k predchádzaniu teroristickým útokom by bol prinajmenšom spochybniteľný.
Samotná pani Ford podľa jej vlastných slov preferuje ku smernici konštruktívny prístup, čiže namiesto zmietnutia celého návrhu zo stola chce návrh spripomienkovať do takej miery, aby vyhovoval všetkým stranám.
Finská vláda uveřejnila instruktážní video, které má ženám pomoci ubránit se přepadení.
číst dále...Po listopadových teroristických útocích v Paříži Evropská komise přišla s řadou nových plánů, které by měly podobným krvavým incidentům v budoucnu zabránit. Jedním z nich byl i návrh na změnu směrnice o kontrole nabývání a držení střelných zbraní, který však v řadě zemí EU vyvolal silnou vlnu odporu.
Proti plánu Komise vystupuje například Německo, Rakousko, Slovensko nebo Litva. Jeden z nejsilnějších kritických hlasů však patří České republice.